Nebezpečný azbest.
V stavebníctve bol používaný na výrobu izolačných panelov, stavebných fasád, obkladov vonkajších plášťov budov, na výrobu rôznych azbesto-cementových produktov (eternit, rúry pre vodovodné rozvody a kanalizačné siete), dekoratívnych obkladov a náterov, na výrobu podláh a podlahových kachličiek, ďalej ako izolácia na vykurovacích telesách a kotloch a ako elektroinštalácia. V automobilovom priemysle sa z azbestu vyrábali brzdové obloženia, v textilnom ohňovzdorné textílie.
U ludí, vystavených vláknam azbestu, zaznamenali postupne lekári zvýšený výskyt azbestózy pľúc, rakoviny pľúc a rakoviny popľúcnice v porovnaní s ostatnou populáciou. Zistili, že príčinou týchto závažných ochorení je vdychovanie azbestových vlákien. Neviditeľné vlákna pri nádychu vnikajú do pľúc. Vzhľadom k svojej pevnosti a ostrosti prenikajú až do bunkových stien výstelky pľúc. Samočistiaci mechanizmus pľúc, ktorý dokáže pri odkašľaní zbavovať pľúca prachu, v tomto prípade nefunguje. Najnebezpečnejšie sú vlákna o dĺžke väčšej ako 5 mikronov a hrúbke menšej ako 3 mikronov
.
V roku 1999 Európska komisia rozhodla o všeobecnom zákaze použitia všetkých druhov azbestu. Európska smernica obsahuje zákaz výroby, uvádzania na trh a používania azbestových vlákien a výrobkov obsahujúcich azbestové vlákna. Všetky typy azbestu sú zaradené do 1. skupiny dokázaných karcinogénov a musia byť označené výrokom „Môžu spôsobiť rakovinu“.
Azbest sa prestal vyrábať, no vzhľadom na široké použitie azbestových materiálov najmä v stavebníctve a v doprave, sme vláknam azbestu vystavení stále. Dnes azbest môže ohrozovať zdravie bežnej populácie, pretože vo vnútri budov aj vo vonkajšom prostredí dochádza k uvoľňovaniu azbestových vlákien do ovzdušia. V konštrukciách budov sa môžu vyskytnúť dva základné druhy azbestových materiálov. Prvú skupinu tvoria krehké, drobivé materiály slabo viažuce azbestové vlákna použité formou striekaných izolácií, ako i tepelné izolácie rozvodov tepla a bojlerov. Pri poškodení týchto materiálov, počas údržby, opráv a demolačných prác môžu byť azbestové vlákna uvoľňované do ovzdušia vo vysokých koncentráciách. Tomu sú vystavení údržbári, špeciálne inštalatéri, tesári a elektrikári.
Druhú skupinu tvoria tvrdé hutné materiály, v ktorých sú azbestové vlákna pevne viazané a pri normálnom používaní sa neuvoľňujú. Môžu sa však uvoľňovať pri mechanických operáciách ako je drvenie, pílenie, obrusovanie, alebo demolácia a tiež starnutím materiálov. Sem radíme strešné krytiny, azbestocementové rúry, šablóny a rovinné dosky. Za podmienok, že tieto materiály nie sú poškodené, alebo sa do nich mechanicky nezasahuje, nepredstavujú významné zdravotné riziko.
